V dnešnej dobe si snáď už nikto nevie predstaviť život bez najvernejšieho priateľa človeka. Stačí pár kliknutí a už sa na internete dostanete k stránkam predávajúcich našich maznáčikov. Avšak nad ich bližším osudom či životom sa už zamyslí menej z nás. Mnoho ľudí v dobrom pocite, že vedia odkiaľ ich pes pochádza, ho kúpia do svojej spoločnosti, či pre svoju ratolesť, ktorá si ho priala k narodeninám.
Avšak je to tak naozaj? Je možné že práve týchto miláčikov mnohokrát vidíme na uliciach sa túlajúcich? Môže to mať spojenie?
Za tie mesiace čo som chodila do útulku venčiť psov, musím povedať, že zo začiatku som to brala kvázi ako „voľnočasovú” aktivitu a zároveň dobrú činnosť, o ktorú som už dlhšie mala záujem. Avšak za ten čas, čo som do útulku chodila, mi nedalo sa nespýtať sa aj na bližší problém už teraz preplnených útulkov a ešte viac ma prekvapili odpovede a zistenia, ktoré sa mi dostali .
S útulkom som začala v októbri. V tom čase prevládalo mierne studené počasie. Aj napriek tomu som bola príjemne prekvapená počtom venčiarov v útulku. Úplne prvýkrát som bola s rodičmi venčiť malého psa. Už pri našej hodinovej prechádzke mi nedalo nevšimnúť si správanie nášho spoločníka. Ako ocino dobre poznamenal, bol ako keby bez emócií, trochu agresívny voči ostatným psom a celkovo neistý. I keď sme sa mu prihovárali, na nič nereagoval len ďalej hľadel pred seba a pomaly sa vliekol. Možné je, že to bolo spôsobené aj jeho bolestivou minulosťou a príčinou ako sa dostal do útulku. Pravdupovediac väčšina menších psov sa správala podobne. Aj napriek tomu 7 z 10 ľudí venčilo práve malých štvornohých miláčikov. Aj práve preto som si už po druhom venčení brala tých väčších. Je možné, že je to aj tým, že som čiastočne zvyknutá na väčšiu fenku, ktorú máme doma. Neskôr sa mi aj moje tušenia naplnili, keď som zistila, že venčenie tých vzrastovo menších namiesto tých väčších je už takmer pravidlom.
Ľudia si myslia, že ich silu nezvládnu a tak väčšie psy mnohokrát ostávajú celé dni zavreté. Potom, keď si ich predsalen niekto vyberie, tak sú plní energie a zvládnu ich naozaj len tí silnejší. A toto je len jedna z vecí, s ktorou som sa tu stretla, ktorá ma zaskočila. Pri ďalšej návšeteve útulku, keď som bola s mojou tetou som zistila, že aj v dnešnej dobe sú ľudia schopní vyhodiť psa len pre hlučné správanie, ktoré by sa s trochou času, ochotou, vytrvalosťou a hlavne láskou dalo celkom odstrániť cvičením a venovaním sa svojmu miláčikovi. Práve takto sa veľké množstvo psov ocitá na uliciach a to najmä z bytov a hlavne malé fenky. Často aj napriek tomu, že už sa predtým v útulku ocitli. Práve tento fakt mi prišiel najviac zo všetkého v dnešnej dobe absurdný. Teraz keď pokročila veda s technikou, ľudia majú byť viac vyspelí. Môžeme toto dopustiť? Ešte aj to je jeden z tých „miernejších“ prípadov. Asi každému je známe, že psy, ktoré sú v mestách odchytené bývajú predtým mnohokrát týrané či chované v ilegálnych masových chovných staniciach. Alebo asi nikto nebude prekvapený faktom, že napríklad aj v čase Vianoc alebo skôr po sviatočných mrazivých dňoch sú mestá preplnené túlajúcimi sa šťencami, o ktoré sa ich „majitelia“ už nedokázali postarať. V takýchto prípadoch je pre ne útulok záchranou. Majú tu pravidelnú stravu, miesto, kde môžu v bezpečí prespať a stará sa o ne množstvo dobrovoľníkov. No aj napriek tomu, každému z nich chýba ten jeden človek, ktorému by ostal verný do konca života a spoločne si vytvorili nezničiteľné puto.
Rovnako o takýchto šťastných príbehoch aj napriek tým smutným, svedčí aj fakt, že každý deň o koľko psíkov v útulku pribudne toľko sa ich aj adoptuje. Dokonca som sa aj ja sama stala svedkom jednej adopcie,keď som raz bola venčiť pár francúzskych buldočkov a na ďalšie venčenie,keď som prišla do Slobody zvierat už boli adoptovaní. Tak svojím úsilím môžeš útulku prispieť aj ty a to tak, že aj ty si nájdeš raz do mesiaca čas na ich venčenie či túto myšlienku rozšíriť medzi svoje okolie. Môžem len potvrdiť za tie mesiace, že sa to naozaj dá, a musím povedať, že už mi to čiastočne prirástlo k srdcu. Preto neváhaj ani ty a využi svoj čas k dobrej činnosti za tých, ktorí za seba hovoriť nevedia.
Viera Zemanová
