Autizmus, Aspergerov syndróm, porucha pozornosti, dyslexia. Bežne sa im hovorí neurologické poruchy či ochorenia. Sociálne hnutie neurodiverzity sa však snaží ukázať, že neurologické odlišnosti neznamenajú postihnutie alebo nevýhodu. Práve naopak. V mnohých prípadoch dokonca prinášajú výhody a nový pohľad na svet.

Deti s poruchou autistického spektra sa rodia čoraz častejšie. Ak sa tieto deti nachádzajú na vysokofunkčnom konci spektra, čiže majú nadpriemerné kognitívne schopnosti, ale nevynikajú v komunikačných schopnostiach, a sú diagnostikované už v mladom veku, častokrát vyrastajú v prostredí, kde sú považované za “choré” alebo “čudné”. To spôsobuje, že sa deti omnoho viac sústreďujú na svoje slabé stránky, na ktoré ich upozorňuje okolie (napríklad problémy so socializáciou), a kvôli tomu neodhalia svoje kladné stránky a skutočný potenciál. Práve proti tomuto bojuje sociálne hnutie neurodiverzity, ktoré chce zmeniť momentálny pohľad na neurologické odlišnosti a zabezpečiť neurodiverzným jedincom kvalitnejší život.

Pojem neurodiverzita bol prvýkrát použitý koncom deväťdesiatych rokov austrálskou sociologičkou Judy Singerovou. Spočiatku ním boli pomenúvaní len ľudia s poruchou autistického spektra, teda autisti alebo ľudia s Aspergerovým syndrómom, ale neskôr sa k nim pridali aj iné neurologické odlišnosti, napríklad dyslexia, porucha pozornosti, či schizofrénia. Podľa prívržencov neurodiverzity nie sú gény spôsobujúce tieto odchýlky chybné, ale prirodzené variácie ľudského genómu, ktoré zabezpečujú rozmanitosť.

Nedá sa s istotou povedať, ktoré funkcie a stavy mozgu sú normálne, a preto sa ani nedá určiť, ktorí ľudia sú “normálni”. Rovnako ako neexistuje jedna “správna” alebo “normálna” rasa alebo gender, neexistuje “správny” alebo “normálny” človek.

Momentálne je spoločnosť nastavená tak, aby potláčala akékoľvek rozdiely a odchýlky od “normálneho”, teda typického fungovania ľudského mozgu. Neurodiverzita tento postoj neuznáva. Preto používa pojem “neurotypický” na pomenovanie človeka s typickým fungovaním mozgu a “neurodiverzný” na pomenovanie človeka neurologicky odlišného.

Hnutie neurodiverzity chce dosiahnuť, aby sa autistickí a inak neurologicky odlišní ľudia nemuseli prispôsobovať a meniť podľa predstáv neurotypickej spoločnosti. Práve naopak, aby boli prijatí takí, akí sú. Aj s rozdielmi.

 

Rebeka Jirsáková

 

ZDROJE:

Kapp, S. K., Gillespie-Lynch, K., Sherman, L. E., & Hutman, T. (2013). Deficit, difference, or both? Autism and neurodiversity. Developmental Psychology, 49(1), 59-71.

http://dx.doi.org/10.1037/a0028353

 

Sarah Allred (2009) Reframing Asperger syndrome: lessons from other challenges to the Diagnostic and statistical manual and ICIDH approaches, Disability & Society, 24:3, 343-355, DOI: 10.1080/09687590902789511

 

Jaarsma, P. & Welin, S. Health Care Anal (2012) 20: 20. https://doi.org/10.1007/s10728-011-0169-9

 

Is There an Epidemic of Autism?

Eric Fombonne

Pediatrics Feb 2001, 107 (2) 411-412; DOI: 10.1542/peds.107.2.411

http://pediatrics.aappublications.org/content/107/2/411

 

Posted by Rebeka Jirsáková