Andrea Blahová
17 rokov
hudobníčka, speváčka
študentka na gymnáziu Hubeného

 

 

 

Predstavujeme vám projekt, ktorý odhalí možno aj tvojich spolužiakov, alebo susedov, s veľkým talentom. Ukážeme vám ľudí, ktorí nestrácajú čas a makajú už v mladom veku na splnení ich snov. Povedia nám, ako začať, ako pokračovať a čo je hádam najdôležitejšie, budú hovoriť o ich reálnych cestách, ako dosiahli svoje sny.  Bez zdržiavania a zbytočných písmen, môžeme začať. 🙂

Andrea Blahová, Andrejka, Aňa. Tri mená a jeden mladý sedemnásťročný bratislavský talent, ktorý často okrem toho, že si doma vybrnkáva jemné melódie indie pesničiek, spieva na bratislavských uliciach, či v podnikoch na jej malých koncertoch.

Andrejka, definovala by si sa, ako umelkyňa?
Sama pre seba umelec som, ale asi by som nikdy na otázku čo som neodpovedala, že umelec na voľnej nohe. Väčšinou hovorím, že hudobníčka.

Aké sú tri slová, ktoré ťa vystihujú?
Rodina aj kamaráti by ma zabili, keby ich nespomeniem, takže gitara, rodina, kamaráti. (smiech)

Zavolala som si ťa, kvôli tvojim hudobným úspechom a pretože ja sama ťa rada počúvam spievať. Ako si sa dostala k hudbe, ktorá je teraz veľkou časťou tvojho života?
K hudbe som bola vedená od malička. Moji rodičia milujú hudbu, a tak ma k nej vždy viedli tiež. Čiže základ som mala už v rodine, ale začiatok bol, keď som chodila do škôlky a moja učiteľka ma prihlásila na Slávika. Ešte teraz si pamätám, ako som spievala pesničku Poď hrať ping-pong. Vyhrala som s ňou 2.miesto na Račianskom Sláviku.
Na základnej škole ma k hudbe veľmi ťahali aj učitelia. Od 2.ročníka som začala navštevovať aj školský krúžok hry na gitaru. V 13 rokoch som sa prihlásila do hudobnej školy, kde som mala učiteľa spevu. Už po mesiaci som hrala na výchovnom koncerte, ktorý bol moje prvé vystúpenie s gitarou. Pred ním som sa veľmi hanbila vystupovať, no po ňom sa koncerty celkom rozbehli a ja som bola stále odvážnejšia. Z hudobnej školy som minulý rok odišla a koncerty som si začala vybavovať sama. Bol to vtedy odvážny a riskantný krok.

Dokopy už hrávaš 4 roky. Hrala si už s nejakými významnými hudobníkmi?
Šťastná náhoda napríklad zariadila, že som s kapelou robila predkapelu na jednom z malých koncertov Medial Banana. Mala som tú česť hrať na rovnakých koncertoch s Richardom Chovanom a Katkou Ščevlíkovou a hrať pred Maťom Ďurindom. Čitateľom možno tieto mená veľa nehovoria, no sú to naozaj veľmi talentovaní umelci a každý z týchto koncertov, pre mňa veľa znamená.

Mala si už aj ty, tak ako väčšina umelcov, moment kedy si si povedala, že všetko čo si do hudby dala stálo za to?
Ako prvý mi napadol už spomínaný koncert s Medial Banana. Bol to môj prvý väčší koncert, kde bolo veľmi veľa ľudí. Stála som na pódiu a keď som si všetko uvedomila, prišlo mi to úplne neuveriteľné.

Zásadný bol pre mňa aj koncert na Račianskom vinobraní, kde som si tvrdo vybojovala kapelu, s ktorou som chcela hrať. A aj keď sme tento rok hrali na hlavnom pódium, ktoré je veľmi ďaleko od centra vinobrania, prišlo sa na nás pozrieť mnoho ľudí.  Čo nás, samozrejme, veľmi potešilo bolo. Mohlo tam byť okolo stovky mojich blízkych i dlho nevidených kamarátov. Prišli dokonca aj úplne neznámi ľudia. A samozrejme, nechýbala celá moja rodina. Pohľad z pódia na všetkých, ktorí si kvôli nám odkrojili zo svojho voľného času, bol veľmi výnimočný.

Keď vidíš, že to má väčší potenciál alebo rozsah, tak ťa to naplní eufóriu. Zrazu som cítila, že to má zmysel. Na pódiu cítim, že nie som sama a moja hudba zaujíma ľudí, ktorí prišli a možno nejakým spôsobom aj ovplyvňuje.

Tvoja kariéra pôsobí zatiaľ celkom pozitívnym dojmom. Bol, však, aj nejaký moment, kedy si začala uvažovať, že hudba nieje správna cesta ? Mala si už nejakú kritickú chvíľú?
Asi ešte nie. Musela som sa vysporiadať s niektorými vecami, tak ako všetci začínajúci umelci, ale nejak úplne zlé obdobie som ešte nemala. To ešte len príde. (smiech)

Okrem coverov spievaš niekedy aj piesne, ktoré si píšeš sama. O čom zvyknú byť?
Pesničky píšem, ale často ich nespievam. Väčšinou len ak je nejaký výnimočný koncert, alebo niečo pre mojich priateľov. To, o čom píšem závysí od situácií, ale prevažne o ľudskom pochopení. Často si v nich dávam rady sama sebe. Hovorím si, ako niečo vyriešiť, alebo ako sa zachovať. Najlepšie si vieme aj tak, vždy poradiť sami.  Poviem ti, ale jedno veľké tajomstvo. Všetky moje pesničky možno vyzerajú, že sú o láske, ale vôbec to tak nie je. Celé je to o mne. (smiech)

 

Máš napísanú aj nejakú pieseň, z ktorej by si mohla ponúknuť úryvok, ako ukážku tvojej tvorby?
Look around, just step aside

don´t be too trusting of the ride

´cause in the end you´ll see

there´s nothing more you could be

Často sa stáva, že pre ľudí pieseň vyjadruje niečo úplne iné, ako pre autora. Čo vyjadruje tento úryvok pre teba?
Asi takú pripomienku samej sebe, alebo aj ľuďom v mojom okolí, aby sa nedali ovplyvniť.

Keď to vieš takto vyjadriť aj po slovensky, prečo nie je pieseň v slovenčine?
Ľahšie sa mi píše po anglicky. Možno mám trochu strach vyjadriť myšlienky v slovenčine, pretože je človek akoby nahý, no za angličtinu sa dá veľmi ľahko skryť. Keď sa nad tým zamyslím, tak si neviem svoje pesničky predstaviť v slovenčine. Vôbec mi to nesedí. Ale je to môj tajný sen napísať raz dobrú slovenskú pieseň.

Máš nejaký cieľ, ktorý chceš dosiahnuť?
Byť úspešná samozrejme (smiech). V hudbe príliš ciele nemám, nikdy sa jej totižto nechcem vzdať. Ale ak by som sa mala veľmi zasnívať, tak sen je raz hrať v Madison Square garden. (smiech)

Vieš si samú seba predstaviť v hudobnom svete o desať rokov?
Samozrejme, že by som sa chcela živiť vlastnými pesničkami, ale sny sú super vec. Ak sa mi to nepodarí o desať rokov,  tak minimálne v blízkej dobe plánujem vydať EP/album, na ktorom budú len mnou napísané pesničky. Je to síce dlhá doba, ale chcem sa pri hudbe udržať navždy. Možno budem organizovať nejaké festivaly, podujatia, koncerty, alebo sa motať okolo produkcie a nahrávania piesní. Ale neprestanem hrávať. Určite by som potrebovala hrať aspoň raz za pol roka niekde v nejakých malých zafajčených kaviarničkách alebo na ulici. Neviem si predstaviť, že by som bola úplne mimo hudobného sveta.

 

 

(Aňa na koncerte pred Luna barom na Kamennom námestí. Autor – osobný archív A.B.)

Čo by si poradila niekomu, kto by aj rád začal aktívne s hudbou, ale buď nevie kde, alebo si jednoducho nevie nájsť čas?
Najlepší spôsob je asi spoznať ľudí, ktorí ho budú inšpirovať, pretože tí ho budú ťahať hore, ak bude pochybovať. Inšpirovať sa hudobníkmi, chodiť do malých kaviarničiek, barov a rozprávať sa s ľuďmi, čo tam hrajú. Väčšina z nich vás nikdy neodmietne. Keď komunikuješ s ľuďmi, ktorí robia to, čo vy sami chcete, hneď automaticky aj od seba začnete chcieť viac.

Čo by si odkázala všetkým, čo sú teraz, po prečítaní tvojich slov, inšpirovaný začať s hudbou?
Bude to otrepané, ale nikdy sa nevzdávajte a neprestante. Ak chcete začať s hudbou, určite do toho choďte a nebojte sa mýliť sa a dlho učiť. Ak do toho budete dávať seba a svoje srdce, určite sa vám začne dariť. Ani nebudete veriť, ako rýchlo. A ešte samozrejme, príďte na koncert. Budem veľmi rada.

Nemá svoj Youtube channel má však Instagram, kde uvidíte útržky z jej veľkého talentu a šikovnosti. Nájdete ju pod menom @andrea_blahova .

 

Natt Viskupičová

 

Posted by NattViskupicova