Tolstoys, mladá bratislavská kapela, objavená len nedávno, má už kadečo za sebou. Objavili sa na festivaloch ako Pohoda či Grape, na Pohoda párty boli predkapelou izrealskej skupine Lola Marsh a v októbri vydali debutový album Botanika. Ako to bolo so začiatkami kapely a mnoho ďalšieho mi v príjemnom rozhovore prezradila speváčka kapely, Ela Tolstova.

Rada by som sa dozvedela čosi o programe TalentGuide od LEAF, ktorého si sa zúčastnila. Povieš mi viac?

Bola som veľmi odhodlaná získať štipendium a na posledné dva roky strednej školy odísť študovať do zahraničia. Hlásila som sa na úplne všetky štipendiá, ktoré boli vtedy dostupné. V rámci všetkých tých ponúk, som našla aj TalentGuide. Ponúkali polročné mentoringové štipendium a aj keď sa to celé konalo v Bratislave, prihlásila som sa a zobrali ma. Priradili ku mne Ester Wiesnerovú, ktorá vtedy študovala na Berklee College of Music. S Ester sme sa veľmi rýchlo skamarátili, pomáhala mi pracovať na cieľoch ktoré som si vybrala. Chcela som vtedy robiť všetko a bola som veľmi rozlietaná, čiže mi program pomohol hlavne nájsť si priority.  Krátko po skončení programu som sa začala naplno venovať hudbe a iné záujmy som nachvíľku odložila bokom. Už som zrazu nechcela odísť študovať do zahraničia, ale zistila som, aké veľké možnosti mám doma.

Ako prebiehal ten spomínaný mentoring?
Tým, že Ester žila v Amerike, skypeovali sme spolu každé tri týždne. Ja som si to vtedy neuvedomovala, ale ona mi dávala také skryté indície, ktoré ma postupne priviedli k tomu čo som hľadala. Dávala mi teda rôzne úlohy, ktoré mi pri objavovaní a skladaní hudby veľmi pomohli. Celý Leaf však bol iba naštartovanie a šťuchnutie dopredu. Rozbehnúť Tolstoys, vydať album a dať tomu celému život, to chcelo čas a úprimne, bola to makačka ktorá si vyžadovala a stále vyžaduje veľmi veľa odhodlania. Vôbec to na začiatku nešlo tak ľahko ako sa môže zdať. (smiech)

Ako ste to rozbiehali? Oslovovali vás už zo začiatku?
Prvý koncert sme mali na Leaf Award, kde si nás všimli ľudia, ktorí organizovali TEDx, tak sme hral na TEDx-e. Tam si náš všimli ľudia z Urban Marketu a zavolali nás na Urban Market. Bola to taká reťazová reakcia. A takto postupne prichádzali pozvania na čoraz väčšie koncerty a akcie. Založili sme si facebookovú stránku, na každý koncert zavolali fotografov, všetko sme postovali na sociálne siete. Postupne sme z toho fanbasu našich kamarátov vytvárali oveľa väčšiu komunitu a dostávali sa do povedomia ľudí. To bolo to náročné, prekonať túto kamošskú hranicu, dostať sa do vydavateľstva, hrať na festivaloch. Najdôležitejšie je byť odvážny a nebáť sa spýtať. Keď sme chceli vydať CD Slnko records mali na stránke vypísané, že neprijímajú žiadne nové albumy a žiadnu novú hudbu. Mala som obrovský stres ale nakoniec som si zohnala kontakt na Shinu a s malou dušičkou som jej zavolala. Nakoniec nás zobrali, všetko klaplo a CD je na svete.  

Je feedback iba číslo ľudí koľko príde na koncert?
Áno jeden je aj, že vidíme, koľko ľudí príde na koncert ale feedback sa dá sledovať správanie ľudí, ich reakcie a názory. Hlavne treba ľudí počúvať, aj po koncerte ísť medzi nich, porozprávať sa, nie sa zašiť niekam do backstageu. A ešte ďalší feedback sú facebookové správy ktoré chodia od fanúšikov. Napríklad raz nám napísala jedna fanúšička, ktorá žila v Indii, že tam šíri našu hudbu a veľmi sa jej páči čo robíme. Takéto správy sú vždy veľmi povzbudzujúce, keď niekto úprimne napíše, že mu to robí radosť, je to úplne najlepší pocit.

Čo študuješ a kde študuješ?
Teraz som prváčka na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, študujem dramaturgiu a manažment hudby. Je pre mňa nový zážitok byť na vysokej škole, pretože mám zrazu veľa času na Tolstoys aj na prácu a iné projekty. Je to zvláštne, že nemusím chodiť každý deň na siedmu alebo na ôsmu ráno do školy.

A vieš už tie vysokoškolské poznatky využiť v hudbe?
Je to skôr o manažmente, ale zároveň máme aj predmety ako sú dejiny hudby alebo hudobná teória, čiže áno je to pre mňa aj využiteľné. Občas mám pocit, že veci, čo sa učíme, som si už trošku odžila. Dá sa povedať, že na niektorých hodinách je to pre mňa opakovanie a už vďaka skúsenostiam viem reálne zhodnotiť, čo sa dá a čo nie.  Samozrejme veľa vecí ešte neviem a snažím sa štúdiom získať čo najviac.


Plánuješ sa po skončení školy naplno venovať Tolstoys?
To sa ešte uvidí. Asi sa to nedá úplne predvídať. Za pár rokov môže byť všetko inak.  Možno sa kapela veľmi rozbehne, možno sa nám bude dariť a možno sa rozpadneme. Haha, to dúfam nie, ja by som sa chcela Tolstoys venovať najdlhšie ako to pôjde, ale zároveň by som veľmi chcela v budúcnosti využiť aj tú menežérsku stránku a pracovať pre nejaký festival, organizovať koncerty a pomáhať našej malej hudobnej scéne rásť.

Stíhaš život? Mimo Tolstoys a štúdia stíhaš žiť aj ten osobný?
No, ako kedy (smiech). Niekedy to je už dosť kritické, napríklad teraz sme mali v súvise s vydaním albumu veľa koncertov a turné. To bolo celkom náročné stále cestovať a niekam sa presúvať a stále hrať ale robí nám to radosť a mňa to veľmi napĺňa. Okrem Táni Lehockej, ktorá je naša booking agentka, riešim niektoré maily, komunikáciu s vydavateľstvom a organizačné veci okolo skupiny aj ja. Takže okrem toho hrania a skladania tam je ešte ďalšia časť, keď sedím doma za počítačom a mailujem hocikedy aj pol dňa. Preto niekedy stíham, niekedy nie. Na druhej strane, Michal môj priateľ je so mnou v skupine, čiže je to celkom fajn, že aj keď niekedy nevládzem, tak on ma vždy tak podporí. A vlastne aj všetci ostatní, sme super kamaráti.

Aké sú tvoje obľúbené aktivity okrem hudby?
Niekedy si ilustrujem texty ktoré napíšem a rada robím také bizarné koláže v Painte, hlavne mojim kamarátom na narodeniny alebo iné sviatky.  Ak chcem úplne vypnúť pozerám seriály. Odporúčam Black Mirror a moje “guilty pleasure” je Beverly Hills 90210.

Čím si chcela byť keď si bola malá?
Speváčkou.

Tak, sa ti to aj splnilo.
Keď som niekomu povedala, že chcem byť speváčka bolo to akoby som povedala že chcem byť princezná, ale predsa to vyšlo. Vždy to bol môj veľký sen.

Viedli ťa rodičia už odmala k hudbe?
Áno, určite. Veľa som chodila do Slovenskej filharmónie a SND, lebo rodičia tam pracujú. Ale rozhodnutie, čo chcem robiť a študovať, bolo na mne. Určite ma však ich kultúrna výchova veľmi ovplyvnila.

Čo ťa inšpiruje pri písaní textov?
Úplne všetko. Najviac píšem o láske. Zároveň sa však pozerám aj na správanie ľudí, riešim vzťahy, svoje aj cudzie. Inšpiruje ma všetko, napríklad rozhovory ľudí alebo keď niečo pekné zažijem, keď sa zmení ročné obdobie alebo keď sa zmení zrazu všetko okolo.

Čo si myslíš o aktuálnej slovenskej hudobnej scéne?

Myslím si, že je na Slovensku veľa šikovných hudobníkov. A mám naozaj rada slovenskú hudbu, ale.. vlastne nie, nie je tam ale. Mám rada slovenskú hudbu a myslím že sa navzájom podporujeme a prajeme si. Je to o to milšie že s niektorými hudobníkmi sa aj osobne poznám a sú to strašne zlatí ľudia. Občas si vypočujem aj Demovnicu a prekvapuje ma, že je fakt veľa ešte aj neobjavenej slovenskej hudby.


Aké sú tvoje tri obľúbené pesničky?
Neviem to vôbec zoradiť. Ja som teraz robila mixtape v Rádiu FM a bolo pre mňa veľmi náročné vybrať obľúbené pesničky. Mám rada islandskú hudbu. Olafur Arnlads, to je jeden z mojich obľúbených skladateľov, takže určite odporúčam od neho celý album Living room songs.  Moja najobľúbenejšia slovenská pesnička je Princ od Billy Barman. Tú napísal Jožko Vrábel a celá tá pesnička je veľmi osobná a cítiť z nej veľa lásky, nehy a zodpovednosti. Teraz v poslednej dobe sa vraciam aj k starším kapelám, napríklad ranna tvorba speváčky Sia je super. Sledovať celý jej vývoj je veľmi zaujímavé.

P.S. za album Botanika a piesne Nice Song, Right Choice a Diamond Coast môžete zahlasovať tu: https://www.radiohlavy.sk/

Laura Bilíková

zdroj fotiek: archív skupiny

 

 

 

Posted by Lucka Kozlíková