„Mňa to tu nebaví.“ Keby som dostal euro vždy, keď počujem túto vetu, bol by som už asi milionár. Niečo na nej však musí byť, inak by ju žiaci nepožívali. Avšak prečo je to tak? Poukážem na šesť dôvodov, pre ktoré si myslím, že je to tak. Článok sa týka ako študentov, tak aj učiteľov.

  1.        Memorovanie „dôležitých” vecí

Na gymnáziu máme dostať všeobecné vzdelanie. Avšak byť hodnotení za to, čo sa namemorujeme, mi príde veľmi smutné. Jedna vec je mať prehľad o svete, ale druhá vedieť dvadsať riek v Mongolsku. Privítal by som, keby nás učili, kde hľadať relevantné informácie a ako s nimi pracovať. Čo tak povoliť na písomkách prácu s učebnicou, alebo inou literatúrou? Je dôležité si uvedomiť aj to, že Google a Wikipedia nemusia byť vždy úplne pravdivé, preto práve knihy.

  1.        Ach tie osnovy

Veľa učiteľov vie, že to čo učí, je nudné. Keď sa ich opýtam, prečo danú vec učia, odpovedajú, že „lebo osnovy.“

Vďaka“ školským osnovám učiteľom nezostáva priestor formovať žiakov po osobnostnej stránke. Často sa so žiakmi ani nepoznajú a jediné, čo riešia, je samotný predmet a prehustené osnovy. Samozrejme, česť výnimkám. Školy by mali dodržiavať osnovy, aby vychádzali zo všetkých škôl rovnako vzdelaní žiaci. Ale na to by museli mať všetci žiaci v triedach rovnaké vedomosti, nikto by nepotreboval učivo vysvetliť znova a učiteľ by na hodinách nemohol riešiť vyrušovanie a podobne.

Napríklad taká angličtina. Nechápem, prečo sa na úkor konverzácií vyučuje pokročilá gramatika. Je pekné, že žiaci vedia gramaticky napísať „keby som bol býval vedel,“ ale keď začnú hovoriť, vyzerá to asi ako slávne video gut vetr today, mein taktik zkúsit šůšn!

 

  1.        (Ne)chceme projektory

Na školách zažívame už od začiatku storočia technologický boom. Pribudli počítače a projektory. Môj názor je, že sa používajú nesprávne. Som veľkým odporcom hodín, kde učiteľ pustí prezentáciu. Nechá žiakov všetko prepísať a vyhlási, že do zajtra sa to majú naučiť. Diktovať poznámky mi príde podobné ako dať žiakom hádzať hrach o stenu a následne ho zbierať. Nevidím problém v tom poslať poznámky na Edupage a pustiť film, alebo si prečítať novinový článok z daného obdobia. Na ďalšej hodine by som dal úlohy k danej problematike a diskutoval o nej.

  1.        Domáca príprava a profesionálni pisári

Tento bod úzko nadväzuje na predchádzajúci. Nevidím jediný dôvod chodiť na hodiny, kde učiteľ celú hodinu niečo diktuje od slova do slova. Žiaci len píšu a často ani nevedia, o čom je reč. Skutočné učenie začína až doma. Myslím, že žiaci s ukončenou povinnou školskou dochádzkou by nemuseli mať povinnú účasť na všetkých hodinách, podobne ako vysokoškoláci. Mali by povinné len testy a cvičenia. Učiteľom by to poskytlo určitú sebareflexiu. Tí nudní by si poznámky diktovali sami pre seba. Narážam najmä na fakt, že v zahraničí funguje domáce vzdelávanie. Rodičia učia svoje deti to, čo učitelia ich rovesníkov v škole. Na konci roka majú komisionálne skúšky a končia rok obvykle s lepšími výsledkami ako školáci z dôvodu individuálneho prístupu. Týmto spôsobom sa žiaci naučia rovnaké učivo za kratší čas. Osobne často viem, že na hodine nepotrebujem byť a dobehol by som si látku doma za podstatne kratší čas.

  1.        Telefón dávam riaditeľovi

Často učitelia hovoria o ignorancii zo strany žiakov a potrebe sprísňovať postihy za používanie mobilu. Keby som bol na mieste učiteľa, investoval by som energiu do tých, ktorí sa zaujímajú o danú tému a neriešil celú hodinu študentov, ktorí sú na mobiloch. Raz mi kamarát povedal, že „keď je niekto s tebou, ale vymení ťa za mobil, skús byť zaujímavejší ako ten mobil.” Myslím, že je to na zamyslenie.

  1.        Učenie sa vecí z reálneho života

Niektoré kľúčové veci nás v školách vôbec neučia. Máme vedieť, do akej čeľade patrí púpava, avšak mnohí študenti nevedia podať prvú pomoc. Alebo máme spamäti vedieť vzorec 2-amino-5-(ureido)pentanovej kyseliny, ale len málo žiakov vie o vedľajších účinkoch mixovania antibiotík s alkoholom.

  1.         Známky neznamenajú (skoro) nič

Toto je síce siedmy dôvod, avšak je natoľko dôležitý, že sa mu bude venovať môj ďalší článok.

Samozrejme chápem, že práca učiteľa nepatrí medzi ľahké a ich plat nie je bohviečo. My, študenti, na hodinách často len čakáme, kedy zazvoní na obed. Sme drzí a nerešpektujeme ich autoritu. Veľká vďaka patrí tým, ktorí sa aj napriek všetkým ťažkostiam snažia spraviť vyučovanie zaujímavejším a vnímajú potreby a možnosti žiakov.

O ideálnom školstve niekedy inokedy.

 

Timon Németh

Posted by Timon Németh

Stredoškolák tesne pred vyhorením so snom, že moje deti budú v škole viac kreatívne myslieť a menej memorovať. Keď sa ma pýtajú, kam pôjdem študovať po strednej škole, odpovedám, že „niekam, kde to nebude len o získaní titulu.“ Články reprezentujú moje hobby - konštruktívna kritika školstva, fotografia, zdravý životný štýl. MENTAL HEALTH MATTERS!