Atmosféru históriou dýchajúcich uličiek centra nášho hlavného mesta dotvára okrem oku lahodiacich starých pasáži a budov aj hudba. Malé miestečko na kraji chodníka, zodratý klobúk a šikovné prsty muzikanta. Dennodenne prejdeme okolo nich niekoľkokrát, len tak, bez zvláštnej pozornosti. Stali sa všednosťou, rovnako ako socha Hviezdoslava na Hviezdoslavovom námestí, či Čumil na Pánskej ulici.
Za každým muzikantom sa však ukrýva príbeh… 

Pouličné hranie nie je len otázkou trendu, ale vo veľa prípadoch aj otázkou nevyhnutnosti. V uliciach starého mesta sme oslovili zopár umelcov, ktorí nám padli do oka. Niektorí boli zatrpknutí bolesťou a krivdami, iní si dokázali medzi jednotlivými skladbami nájsť chvíľu a rozpovedať nám v stručnosti ich príbeh…

Huslista Vladimír – Michalská brána

Pre pána Vladimíra sa stalo koncertovanie na uliciach vášňou, koníčkom i nevyhnutnosťou, pretože z dôchodku, ktorý poberá nedokáže vyžiť.
Na husliach hráva aktívne už od piatich rokov.
Je otcom piatich detí a dedkom dvadsiatich vnúčat. Do Bratislavy cestuje niekoľkokrát do roka až z Tornale (pozn. redakcie pri Rožňave), kde žije so svojou manželkou. Jeho túlavé topánky ho už priniesli do mnohých európskych metropol. Svoje srdce však nechal v Bratislave. Napriek nepríjemnej udalosti z bratislavskej Hlavnej stanice, kde mu minulý rok, tesne pred Vianocami, ukradli husle, sa stále rád vracia do Bratislavy a nevymenil by ju ani za Amsterdam, či Berlín… 

Z prominentného hudobného spoločníka pouličný muzikant – Námestie SNP

Streetfood, obľúbená akcia mnohých turistov i domácich. Ak prechádzate okolo, netreba veľa, aby ste podľahli vôni, ktorá vás priláka postaviť sa do nekonečne dlhej rady na burger, či burito. V jedno slnečné popoludnie nás však viac ako vôňa zo stánkov pred Starou tržnicou zlákal chrapľavý zvuk saxofónu. Tesne za zástavkou električiek na Námestí SNP sedel na invalidnom vozíčku pán, ktorý spríjemňoval atmosféru zabehnutého pracovného dňa.
Skôr ako sympatický saxofonista došiel k úrazu, ktorý ho pripútal na invalidný vozík, pracoval ako profesionálny muzikant na oceánskych výletných lodiach.

Je absolventom vojenského konzervatória v Roudniciach nad Labem, ktoré bolo svojho času jediným vojenským konzervatóriom na území Československa. Po otvorení hraníc cestoval štrnásť rokov na oceánskych lodiach, kde svojou hudbou spríjemňoval cestu dovolenkárom. Úraz ho však pripútal na invalidný vozík a jeho kariére odzvonilo. Nikto už nemal záujem zaplatiť profesionálneho muzikanta, ktorý nevládze stáť na pódiu. Osud ho donútil k „povolaniu“ pouličného hudobníka, ktorým si privyrába k nízkemu invalidnému dôchodku.
Okoloidúcim na uliciach zlepšuje deň už piaty rok. Dennodenne sa stretáva s mnohými arogantnými a povýšeneckými ľuďmi vyobliekanými v drahých sakách, ktorí sú skúpi čo i len na pohľad, nie to ešte na pár centov. Oveľa príjemnejšiu skúsenosť má s obyčajnými pracujúcimi ľuďmi, či ľuďmi na sociálnej podpore, ktorí majú väčšie pochopenie a prispejú mu aspoň málom, ktoré majú do klobúka. 

Homo sapiens sapiens – človek rozumný. Myslím, že toto odborné pomenovanie človeka už dávno stratilo svoj nadčasový raz. Žijeme v dobe nevyhnutnosti a materializmu. Pri tlaku spoločnosti zabúdame na našu „sapiens“ tvár. Čo je dnes, nemusí byť zajtra. Človek je len figúrkou v rukách spoločnosti a je len na ňom, dokedy sa nechá ťahať za povrázky. Raz to môžeme byť práve my, ktorí budeme sedieť na kraji chodníka so starým ošúchaným klobúkom…

Victoria Gabašová

Posted by Victoria