Ahoj, som nikto

Priznávam sa, že do posledných minút pred uložením článku som netušila, ako prepojený s názvom nakoniec bude. Na začiatku sa vám chcem predstaviť a tentokrát nie preto, aby ste vedeli, kto sa vám tu bude sťažovať s myšlienkami, alebo kto sa chystá mudrovať.

Dnes skôr preto, aby ste videli, že som rovnaké nič ako vy. Že po pár existenčných krízach, kedy som si uvedomila všetko, čo sa nižšie dočítate, som nakoniec na to, že som nikto, pyšná. Mali by sme to prestať brať ako urážku. Raz nám to možno bude chýbať.

Občas, možno ešte častejšie, rozmýšľam či to, čo robím, je dostatočné. Či mám aspoň našliapnuté na správnu cestu. Alebo v ktorom bode si uvedomím, že sa mám otočiť späť? Trvá veľa času, tréningu a treba na to veľa sebalásky, aby sme dokázali nájsť to, čo naozaj chceme. Chce to odhodlanie a pevné nervy, aby sme sa stále rovnako uprene dívali na obraz nášho cieľa.

Neustále sa porovnávame, a možno preto sa nám ťažko pokračuje s otvorenou mysľou a bez obáv. Kam sa pozrieme, je cítiť bitku o to, kto si môže hovoriť “som najlepší”. Boj o to, koho tak budú vnímať všetci naokolo. Mnohokrát sa ale ťaháme len za titulom “byť naj” a zabúdame na to, že to o tom nie je.

Nepotrebujeme byť najlepší. Ani dokonalí. Nepotrebujeme robiť veci bezchybne a ukážkovo. Svet je už taký. Bude ťa porovnávať, pretože prerazia len tí najlepší. No ty to sebe robiť nemusíš. Pracuj vo veľkom, kŕm svoje sny snahou, aby sa mohli zväčšovať. Rob všetko, čo robíš srdcom a ak ťa to napĺňa, pokračuj v tom.

Chcela som dodať “porovnávaj sa až nakoniec”, ale ani to nemusíš. Dôveruj veciam, ktoré robíš. Rob ich najlepšie, ako je v tvojich silách a akoby si bol jediný a najdôležitejší človek, predurčení presne na tú jednu vec. Triezvy rozum ti to bude vyvracať, no ak niečo skutočne chceš, občas zabudni na to, čo hovorí rozum a hľadaj pravdu v srdci. Ono ti ukáže smer a ver mi, nemusíš zúfať, plakať, ani sa zbytočne ľutovať. Ak si nájdeš čas na počúvanie rád, ktoré ti srdce ponúka, nikdy nebudeš robiť veci, ktoré ťa privádzajú do smútku.

Začni teda ako nič, aby bolo na čom stavať, kým ťa srdce zavedie konečne na správnu cestu.

Každý jeden z tých veľkých ľudí, čo sa o nich dnes hovorí, ako o výnimočných a jedinečných, vďaka tomu, že dosiahli niečo veľké, niekedy začínali ako nikto. Robili to, čo už mnohí pred nimi, kým sa stali tými, na ktorých sa chcú mnohí po nich podobať.

 

Natt Viskupičová

Posted by NattViskupicova