Celý môj život som sa s niekým porovnávala, a to určite nie som sama. Nie vždy to ale bolo seba deštruktívne. Ako malá som sa porovnávala k sestre: kto má dlhšie vlasy alebo kto rýchlejšie zjedol obed. Ale nikdy som si z toho nevyvodila, že kvôli nejakému rozdielu medzi nami, je lepšia ako ja. Brala som to ako len to – rozdiel. To sa však zmenilo, keď som prestúpila na gymnázium.

Zrazu som sa ocitla v triede tridsiatich žiakov, všetkých šikovných a múdrych, plných potenciálu a „drive-u“.  Nikdy som sa necítila dostatočná na tú triedu.  A to je príbeh, ako sa zo mňa stala úplná bifloška, ktorá strávila hodiny nad knihami a učila sa každé jedno slovo v poznámkach. Ale bolo jedno ako veľmi som sa učila, vždy bol v triede niekto, komu to išlo lepšie. Preto som sa nikdy necítila 100% pripravená na písomky . Keď ma niekto pochválil, ja som to len ignorovala, a povedala si: „Ach, keby len vedeli , ako to napísal najlepší z triedy. Ja som oproti tomu nič“. Čo je ale zaujímavejšie, mávala som na vysvedčení  zvyčajne samé jednotky. No to pre mňa nikdy nebolo dosť.

Po neustálom nabaľovaní učiva som bola čoraz deprimovanejšia zo školy.  Preto, po štyroch rokoch, ma rodičia presvedčili aby som prestúpila, že to nestojí za moje mentálne zdravie.

A tak som prešla na bilingválne gymnázium.  Keďže sa to nedalo porovnať z matematickým, na ktorom som bola predtým, zrazu som v triede excelovala. Nemusela som sa toľko učiť a stále som mala dobré známky. Čo ma na tom najviac tešilo bolo, že ja sama som si to uvedomovala. Bola som spokojná so sebou. A to bol skvelý pocit.

Po asi pol roku som ale navštívila moje bývalé spolužiačky. Rozprávali mi o všetkých súťažiach na ktoré išli. O matematickej olympiáde, o rôznych fyzikálnych sústredeniach, šifrovačkách… Vtedy som si uvedomila, že je jedno akými ľuďmi sa obklopím, vždy bude na svete človek, ktorému to, hocičo, pôjde lepšie ako mne. A tak ma prepadla úplne iná úroveň stresu. Začala som sa porovnávať nie so spolužiakmi, ale so svetom. A to bolo domotivujúce „jak šľak“.

No čo teda s tým?

  1. Prvoradé, je vždy si uvedomiť svoje kontraproduktívne správanie. Ak čítaš tento článok, to si rovno môžeš odškrtnúť.
  2. Uvedom si svoje silné stránky, to čo ťa baví, to čo ti ide. To, čím sa odlišuješ a čo ťa robí nenahraditeľným. To je ale neskutočne ťažké, tak skús vyplniť tento pracovný list:

ikigai worksheet

  1. Zameraj sa na teraz. Ak si budeš vážiť kde si teraz, nebudeš mať pocit, že potrebuješ byť „lepší“. Preto si každý večer píšem tri veci, ktoré ma potešili v ten deň. Môžeš na to použiť napríklad túto aplikáciu:

Bliss aplikácia

Ďalšia skvelá možnosť, ako si vážiť to, čo máš, je motivačný diár. Tu sú dve skvelé možnosti:

Ephemeris journal

The Žurnál

 

Opusti mentalitu: „budem šťastný keď…“, a nahraď ju: „som šťastný teraz lebo…“

 

 

Posted by Ema Srnáková