Jedného dňa som sa rozhodla prihlásiť do Leadership Programu, ktorý organizovalo Pre Stredoškolákov (čo bolo veľmi ironické, keďže som v tom čase bola deviatačka). Vôbec som netušila, čo to vlastne je, ale prečítala som si stránku a skúsila som to, len tak. S Pre Stredoškolákov som mala minimum skúseností, akurát som sa párkrát pristavila pri infostánku, získala zopár ich nálepiek a dozvedela sa o ich existencii. Predsa som si však povedala: „Prečo nie?“ a poslala som prihlášku.

O pár týždňov mi prišiel e-mail – zobrali ma. Bola som veľmi šťastná, vôbec som s tým nerátala. Potom som si však prečítala zvyšok e-mailu a ihneď ma striaslo. Školenie každý víkend? V Bratislave?! Začíname tento piatok?!

Netušila som, či to vôbec bude možné, ale som veľmi rada, že som si to nakoniec všetko zariadila, lebo to bola úžasná skúsenosť. Nebolo to tak však úplne od začiatku.

Keď som prišla na prvé školenie, cítila som sa veľmi nervózne a zvláštne. Tridsať úplne cudzích ľudí, každý z nich starší ako ja a na popularite mi zrejme nepridá ani fakt, že ma doviezla organizátorka. Čakala som trápnu atmosféru, všetečné otázky o mojom veku a výsmech. Och, ako veľmi som sa mýlila.

Privítalo ma pár úžasných, nápomocných a milých ľudí, ktorých som zaujímala ako človek, nie ako číslo. Samozrejme, že im bolo zvláštne, že chodím na základnú, ale väčšina ma považovala za „inšpiráciu“ a boli prekvapení, že som sa chopila iniciatívy už v takom mladom veku. Mňa zas udivovali ich skúsenosti, tolerancia a prívetivá povaha.

Každý bol unikát, ale zároveň sme si boli veľmi podobní. Každý sme od života chceli niečo iné a každý sme boli na vlastnej ceste k úspechu – ale rozhodli sme sa po nej kráčať spoločne, namiesto toho, aby sme si skákali po hlavách.

Školenia boli skvelé, vôbec som nečakala, že sa naučím toľké množstvo nových informácií. Ale čo bolo vyvrcholením a podľa mňa aj najlepšou časťou projektu, bol tímový projekt na záver. Dostali sme naň pár týždňov, cez ktoré sme pracovali na reálnych zadaniach, s ktorými sme neskôr plánovali pokračovať.

Náš projekt Cesta k tolerancii sa venoval LGBT+ komunite a boju proti homofóbii a diskriminácii. Rozhodli sme sa projekt poňať formou videí, rozhovorov s LGBT+ jedincami a vedením ľudí k tolerancii. V našom tíme som našla dvoch fantastických ľudí a spolupracovníkov. Tento projekt ma naučil zodpovednosti a pracovitosti, ale aj spolupatričnosti, bez ktorej to v tíme jednoducho nejde.

Týmto sa chcem poďakovať každému, kto sa na tomto programe akokoľvek podieľal – či už ho organizoval, zúčastnil sa ho, prednášal, alebo len doniesol rožky. Každý z vás má význam a bez vás by to nikdy nešlo. Ďakujem.

Posted by Emma Miklášová