Dobrodružstvá v Kolégiu A. Neuwirtha

Je zvláštne, ako môže malé rozhodnutie v našom živote zmeniť tak veľa. U mňa k takémuto rozhodnutiu došlo pred dvoma rokmi, keď som sa po prvýkrát dopočula o Kolégiu Antona Neuwirtha. Tento vzdelávací inštitút, ktorý na Slovensku funguje už od roku 2009, si získava stále viac a viac priaznivcov. Nie len svojim hlavným projektom (ročným študijno-formačným programom pre vysokoškolských študentov), ale aj akciami venovanými stredoškolákom.

Ja sama som sa najskôr dozvedela o esejistickej súťaži SOFIA, ktorá má v súčasnosti za sebou už tri ročníky. Študentom je v nej predostretá nejaká filozofická otázka, ktorá ich donúti zamyslieť sa a hľadať odpovede. Neexistuje správne riešenie, dôležitý je osobitý prístup a kreativita. Po dlhom otáľaní som sa rozhodla zapojiť sa. Odmenou za moju snahu bol víkend na Donovaloch, na ktorom sa stretlo dvadsať autorov najlepších esejí a spolu s učiteľmi a organizátormi z Kolégia sme diskutovali na prednáškach, trénovali argumentáciu pri autorskom čítaní, alebo sme sa zabávali pri tradičných i menej tradičných voľnočasových aktivitách.

Počas tohto filozofického víkendu som sa dozvedela viac o fungovaní Kolégia, o jeho cieľoch a plánoch. Myšlienky, ktoré tento inštitút zastáva, ma zaujali natoľko, že som sa rozhodla zúčastniť sa aj druhého veľkého projektu pre stredoškolákov a to Letnej univerzity o etike, politike a kultúre. V skutočnosti sú tieto dve akcie dosť prepojené. Práve víťazi SOFIE získavajú plné štipendium na Letnú univerzitu. Na prvý pohľad to vyzeralo, že v auguste zažijem to isté, čo na Donovaloch, akurát v mierne predĺženej forme. Ako som sa len mýlila..

Letná univerzita si je síce so SOFIOU veľmi podobná, no predsa úplne iná. Jedná sa o deväťdňový pobyt v kaštieli v Ivanke pri Dunaji, na ktorom sa stretnú študenti z celého Slovenska. Kritériom pre „prijatie“ nie je prospech, či výsledky v súťažiach, ale schopnosť argumentácie, kritického myslenia a ochota hľadať pravdu.

Spolu s ďalšími stredoškolákmi som absolvovala prednášky o etike, politike, alebo metafyzike, ktoré si pripravili učitelia Kolégia Antona Neuwirtha. Vďaka tomu, že Kolégium počas svojho dlhoročného fungovania spolupracovalo s rôznymi zaujímavými osobnosťami, Letná univerzita je obyčajne obohatená aj návštevou nejakého „tajného hosťa“. Ja som mala počas dvoch ročníkov tú česť napríklad s Dr.  Williamom Carrollom (profesorom Oxfordskej univerzity), pánom Štefanom Hríbom (šéfredaktorom týždenníka .týždeň a moderátorom relácie Pod lampou), alebo s pani Monikou Vrzgulovou (riaditeľkou Dokumentačného strediska holokaustu).

Okrem prednášok a diskusií sme si vyskúšali aj tvorbu zákonov pod vedením tútorov. Museli sme ich obhájiť v diskusii s tímom právnikov a neskôr ich presadiť aj pri hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo v rámci modelového parlamentu.Diskusie

Prirodzene tento projekt nie je len o učení. Akademická stránka bola vyvážená rozličnými druhmi športov a inými voľnočasovými aktivitami. Okrem klasických hier ako futbal, volejbal, kúpanie, či bedminton, bez ktorých si letný tábor človek ani nedokáže predstaviť, majú organizátori v zálohe množstvo hier, o ktorých som nikdy predtým nepočula. Navyše sa na Letnej univerzite každý rok organizuje aj nejaká netradičná aktivita, ako napr. splav, lanová dráha alebo Laser Tag.

Ťažko sa slovami opisuje, čo všetko mi tých deväť dní dalo. Pre mňa to bolo hlavne o spravodlivom prístupe a neformálnej výučbe. Každý účastník dostal behom predĺženého týždňa rovnaký priestor prejaviť svoj názor a vzťahy medzi študentmi, organizátormi a učiteľmi boli založené na priateľskej báze. V priebehu niekoľkých dní vznikla v Ivanke pevná komunita ľudí, ktorí spolu zdieľali svoje životy.

Kolégium mi ponúklo otvorený priestor pre diskusiu o myšlienkach, ktoré hýbali dejinami a hýbu aj našimi každodennými životmi. Diskusie o dobre, slobode, pravde, štáte, Bohu,.. Nepredostrelo mi rýchle a univerzálne riešenia, ani mi neukázalo cieľ. Popravde, po deviatich dňoch strávených uvažovaním a analyzovaním týchto filozofických problémov, som mala viac otázok, než odpovedí. Čo nám všetkým však Kolégium Antona Neuwirtha ukázalo, je cesta. Cesta kritického myslenia, ktorá je síce zložitá a neistá, no vhodná pre zvedavých ľudí túžiacich po pravde. Získala som nových priateľov a odvahu povedať si svoj názor. Začala som rozmýšľať o veciach, ktoré som dovtedy prijímala automaticky. Odišla som obohatená o nové vedomosti, ktoré som využila nie len v škole, ale hlavne v osobnom živote.

Kolégium ma zaujalo natoľko, že mi tých deväť dní nestačilo. Vrátila som sa aj o rok a teraz vážne uvažujem nad celoročným programom. Lebo povrchné riešenia mi už nestačia. Už viem, že treba ísť do hĺbky!

Ika Ivanová, Gymnázium Milana Rúfusa

 [fblike style=”standard” showfaces=”false” width=”450″ verb=”like” font=”arial” locale=”sk_SK”]